• Jednotlivci sa rozhodujú na všetkých úrovniach a vo všetkých funkčných oblastiach organizácie. Vďaka tomu si môžu vybrať z dvoch alebo viacerých alternatív. Rozhodnutia prijímajú v najlepšom záujme ich organizácie. V tejto súvislosti rozhodnutia v rámci organizácie majú uľahčiť ďalší postup vpred. V každej organizácii sa musia robiť rozhodnutia v určitom bode ako súčasť manažérskeho procesu.

• Ako sme už uviedli v predchádzajúcej časti, rozhodovanie je neoddeliteľnou súčasťou moderného manažmentu. Základnou funkciou manažmentu je v zásade správne alebo racionálne rozhodovanie. Rozhodnutia zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní organizačných a riadiacich činností. Rozhodovanie možno definovať ako proces, pri ktorom je zámerne vyberaný určitý postup zo súboru možných alternatív na dosiahnutie stanovených organizačných alebo manažérskych cieľov.

• Podľa Oxfordského slovníka pojem rozhodovanie znamená – proces rozhodovania sa o niečom dôležitom, najmä v skupine ľudí alebo v organizácii.

• Rozhodovanie má viacero čŕt, niektoré z nich sú uvedené nižšie:

1. Rozhodovanie znamená výber – pri rozhodovaní sa vyberá z dvoch alebo viacerých alternatívnych postupov. Ide teda o proces výberu jedného z viacerých dostupných riešení. Zvolená alternatíva môže byť správna ale aj nesprávna. O tom sa však rozhodne až v budúcnosti, keď sa prejavia jej výsledky.

2. Nepretržitý proces / činnosť – rozhodovanie je nepretržitý a dynamický proces. Preniká všetkými organizačnými aktivitami. Manažéri musia rozhodovať o rôznych strategických a administratívnych záležitostiach. V oblasti manažmentu ide o nikdy nekončiacu činnosť.

3. Duševná / intelektuálna aktivita – rozhodovanie je tak duševná ako aj intelektuálna činnosť a vyžaduje si vedomosti, zručnosti, skúsenosti a zrelosť na strane rozhodujúceho sa.

4. Na základe spoľahlivých informácií / spätnej väzby – dobré rozhodnutia bývajú založené na spoľahlivých informáciách. Kvalitu rozhodovania na všetkých úrovniach organizácie možno zlepšiť prostredníctvom účinného a efektívneho manažérskeho informačného systému.

5. Cieľavedomý proces – rozhodovanie sa zameriava na poskytnutie riešenia určitého problému alebo ťažkosti, ktorému organizácia čelí.

6. Prostriedok, nie cieľ – rozhodovanie je prostriedkom na riešenie problému alebo na dosiahnutie cieľa, nie je cieľom samo o sebe.

7. Vzťahuje sa na špecifický problém – rozhodovanie nie je úplne totožné s riešením problému, ale svoje korene má v určitom probléme.

8. Časovo náročná činnosť – rozhodovanie je časovo náročnou činnosťou, pretože pred prijatím konečného rozhodnutia je potrebné starostlivo zvážiť rôzne aspekty. V prípade osôb s rozhodovacou právomocou je potrebné vykonať rôzne kroky. Preto je rozhodovanie časovo náročnou záležitosťou.

9. Vyžaduje účinnú komunikáciu – prijaté rozhodnutia sa musia oznámiť všetkým zainteresovaným stranám, aby sa prijali vhodné následné opatrenia. Ak rozhodnutia nebudú oznámené dotknutým osobám, tak zostanú iba v papierovej podobe. Ak nebude prebiehať účinná komunikácia, následné, resp. nápravné opatrenia v procese implementácie rozhodnutia nebudú možné.

10. Všetko prenikajúci proces – rozhodovací proces je prítomný všade. To znamená, že manažéri pracujúci na všetkých úrovniach organizácie musia rozhodovať o záležitostiach spadajúcich do ich právomoci, resp. kompetencie.

11. Zodpovedná práca – rozhodovanie je zodpovednou činnosťou, nakoľko nesprávne rozhodnutia sa často ukázali byť ako príliš nákladné pre organizáciu. Rozhodujúci by mali byť vo svojom prístupe vyspelí, skúsení, informovaní a racionálni. Rozhodovanie sa nemá považovať za rutinnú a bežnú činnosť. Je to delikátna a zodpovedná práca (Ogueri, 2019).