"Video ukazuje rôzne etapy výroby slávneho a vzácneho ""Teste di Moro (Morovej hlavy)"", typického kúsku sicílskeho remeselného umenia. Tento proces pozostáva z viacerých krokov: prvý krok spočíva v tvarovaní samotnej figúry prostredníctvom dvoch dôležitých postupov: otáčania a modelovania. Druhým krokom je sušenie: každý kus sa po vytvarovaní nechá vyschnúť, aby sa vylúčila všetka voda obsiahnutá v íle, a až keď je úplne suchý, vypaľuje sa prvýkrát v peci asi 13 hodín. Po prvom výpale sú všetky kusy namaľované a retušované bielou farbou. Akonáhle je maľovanie ukončené, diela sú pripravené prejsť do rúk dekoratérov, ktorí im dávajú farbu a štýl. Posledným krokom je druhý výpal v peci, čo je najdôležitejšia fáza, pri ktorej celé dielo dostáva jas, čím sa zvýraznia jeho tvary a farby."
"Sklo z Murana (podľa rovnomenného súostrovia pri Benátkach) je pre svoje vysoko kvalitné remeselné spracovanie dodnes veľmi populárne na celom svete. Remeslo spracovania skla, ako ho v súčasnosti poznáme, sa v Murane vyvíjalo medzi 15. a 19. storočím. Proces výroby tohto typu skla je pomerne zložitý a niekoľko storočí mali sklenárski majstri z Murana monopol na tajomstvo jeho tvorby. Sklo sa vyrába z piesku alebo surového skla a musí sa opracovať, pokiaľ je ešte horúce: remeselník ho tvaruje okamžite po roztavení v peci. V priebehu storočí sa vyvinuli viaceré výrobné techniky používané na tvorbu rôznych typov skla: fúkané sklo, aventurínové sklo, krištáľové sklo, filigránske sklo, mliečne biele sklo a mnoho ďalších typov. Sklenárski majstri vyrábajú rôzne tvary, aby vytvorili šošovky, tabule skla alebo rôzne predmety a maľujú sklo rôznymi farbami. Video ukazuje výrobu skla remeselníkmi z Murana v miestnej dielni ""Vetreria Artistica Colleoni (Umelecké sklárne Colleoni)""."
Čierna keramika – hrnčina z Marginey v Rumunsku je v rámci Európy pomerne jedinečná, avšak podobným spôsobom sa vyrába keramika aj v obci Pozdišovce na východnom Slovensku. Jej symbolom je čierna farba, ktorá je získaná bez použitia farieb. Tradícia výroby hrnčiny je v Marginey (Bucovina, oblasť Suceava) veľmi stará, odhaduje sa až na 500 rokov. Niektorí autori tvrdia, že čierna keramika z Marginey je dedičstvom Dákov, vzhľadom na prítomnosť tohto typu keramiky v niektorých sídlach Dákov a neolitických archeologických náleziskách. Remeslo výroby čiernej keramiky sa odovzdávalo po generáciách, ale v súčasnosti zostalo v Marginey už len málo hrnčiarov. „Tajomstvo“ tejto čiernej keramiky spočíva v spôsobe vypaľovania. Ku koncu vypaľovania sa všetky otvory pece vzduchotesne uzavrú, drevo iba tlie a produkuje veľa dymu, ktorý impregnuje povrch nádob. Následné brúsenie kameňom bohatým na obsah kremíka dáva nádobám úžasný kovový lesk. Technika zdobenia je tradičná: nádoby sú leštené špeciálnym kameňom, stopy šedej na ich stenách sa zmiešajú s kovovou čiernou. K tejto technike sa pridáva využitie rôznych geometrických tvarov a ozdôb: špirály, rozbité línie, vetvičky jedle.
Vo video ukážke sa vyrába džbán klasickou technikou z hliny na hrnčiarskom kruhu. Touto technikou sa keramika vyrábala na celom území Slovenska. Jednotlivé regióny sa líšili najmä spôsobmi zdobenia. Na západnom Slovensku je známa modranská keramika – majolika a na východnom Slovensku pozdišovská keramika. Na hlavici sa najprv pripraví základ – rozotrie sa kúsok hliny, aby sa hmota lepšie priľnula. Rozšíri sa dno džbánu. Zo dna džbánu sa začne vyťahovať kachlica. Keď je kachlica vytiahnutá, môže sa začať tvarovať (pred tým je ešte možné zarezať si spodok). Vytlačí sa bruško džbánu. Zvnútra sa vysaje voda pomocou hubky, aby sa hmota neskôr nerozmočila. Výtvor sa dotvaruje čepieľkou a vyhladí sa hubkou. Nakoniec sa vytvaruje nalievací otvor a pripevní sa uško. Po vyschnutí sa džbán dá vypáliť do hrnčiarskej pece pri teplote približne 950 stupňov Celzia. Po prvom výpale sa džbán glazuje. Následne ide na ďalší výpal, pri ktorom sa glazúra roztečie a vytvorí tak tenkú sklovitú vrstvičku.
Keramika z La Rambly je charakteristická pre svoju belosť a porézny íl s úžasnou schopnosťou ochladiť tekutý obsah džbánov, mís, nádob, fliaš, a pod. Tiež sa používa na výrobu kuchynských a záhradkárskych potrieb ako aj stavebných prvkov, akými sú obklady a osvetľovacie prvky. Technika: íl sa získava z pôdy, vyčistí sa od nečistôt a rozprestrie sa na slnečnom mieste. Ďalej sa preosieva a miesi a následne je formovaný na hrnčiarskom kruhu do požadovaných tvarov. Následne sa vysuší a upečie v peci pri teplote 1.000º C. Nakoniec je glazúrovaný farebnou glazúrou, zdobený a leštený, proces sa končí druhým vypaľovaním. Hlavným materiálom je miestna hlina, íl, voda a soľ. Prvé nálezy nádob zvoncovitého tvaru vyrobené v lokalite La Rambla (Córdoba) sa datujú do doby bronzovej. Táto prehistorická keramika dostala svoju finálnu podobu počas obdobia arabskej okupácie. Najvýznamnejším symbolom bohatej histórie keramiky z La Rambly je rok 1.460, z ktorého sa datuje prvá písomná zmienka o nej.
Chalupki je malá dedinka, ktorá sa nachádza v poľskom regióne Swietokrzyskie. Obec je známa nielen v Poľsku, ale aj v celej Európe pre svoju tradičnú keramiku. Začiatky keramiky v Chalupkách siahajú až do šestnásteho storočia. V roku 1.935 tam ešte pôsobilo 69 keramických dielní, o 40 rokov neskôr ich zostalo už len 40. Zručnosti a keramikárska tradícia sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Zvyčajne boli do tohto pomerne zriedkavého remesla zapojené celé rodiny.
Obrázky maľované na skle patrili k typickým prejavom ľudového maliarstva. Pôvodne sa zobrazovali dva základné motívy – náboženský a svetský. Obrázky svätých mali za úlohu chrániť ich vlastníkov. Obrázky s Jánošíkovou zbojníckou družinou sú originálnym slovenským príspevkom do európskej maľby na sklo. Rodiny, ktoré si pôvodne zarábali na živobytie výrobou skla, začali neskôr tvoriť aj tieto maľby na skle. Na maľbu na sklo sa používa tenké tabuľové sklo. Následne sa podloží pod sklo grafická predloha, podľa ktorej sa obkreslia kontúry hlavného výjavu, skúsenejší maliari maľujú aj bez predlohy. Obrysové linky sa namaľujú tenkým štetcom redšou čiernou farbou. Po uschnutí kontúr sa namaľujú detaily, napr. tváre, potom väčšie plochy a na záver pozadie. Pri maľovaní na sklo sa kedysi používali temperové farby riediteľné vodou. Aby farba lepšie priľnula na povrch skla, farba sa miešala s vaječným žĺtkom alebo inými prísadami. Súčasní autori používajú špeciálne farby na sklo alebo olejové farby, ktoré síce dlhšie schnú, ale sú trvácnejšie a pôsobia efektnejšie. Na maľbu na skle sa pôvodne používali svojpomocne zhotovené štetce zo zvieracej srsti. V súčasnosti sa už používajú kupované štetce.
Keramika z Boleslawiec je vychýrenou značkou z poľského mesta v Dolnom Sliezsku už po veľmi dlhú dobu. Hoci je vyrábaná od začiatku 19. storočia, až do dnešných čias sa jej pôvodný a jedinečný charakter nezmenil. Jej unikátny vzhľad sa v pôvodnej podobe zachoval dodnes. Každý kus tohto riadu je namaľovaný alebo orazený ručne. Týmto spôsobom je každý produkt jedinečný a originálny. Všetky keramické nádoby a ostatné výrobky sú vyrobené z prírodných kameninových ílov. Sú vytvarované, potom ručne namaľované a následne vypálené pri teplote cez 1.250 stupňov Celzia.
Andalúzsky porcelán sa vyrábal v kláštore v La Cartuji v Seville už v devätnástom storočí. V dnešnej dobe sa vyrába v mestečku Salteras. Celkovo 12 keramikárov tu vyrába potlačený kameninový riad, biele kamenné dosky, lakovaný kameninový riad a nepriehľadný maľovaný porcelán. Technika: hustá zmes sa vloží do formy a vysuší. Pripravená tekutá zmes sa naleje do foriem pre prvé vypálenie pri teplote 1.120º C po dobu 12 hodín. Pred zdobením sa výrobky namočia do kade s tekutinou. Farba priľne pri druhom výpale pri teplote 700 a 850º C po dobu 20 hodín, následne je ponorená do bielej glazúry. Naposledy sa vypaľuje pri teplote 1.015º C stupňov po dobu 12 hodín. Odstránia sa drsné okraje a sú vyleštené drobné nerovnosti. Hlavným materiálom je: íl z Anglicka, kaolín z Burelu, piesok z Cadizu, uhličitan vápenatý, oxid kremičitý a živec.
Táto bižutéria je unikátnym produktom etnickej menšiny Lemkov z Hutzulského regiónu v poľskom juho-východnom rohu pohoria Karpát. Krywulki je názov korálkových náhrdelníkov, ktoré sú vyrobené buď na malom tkáčskom stave alebo s ihlou, prostredníctvom starostlivého a trpezlivého navliekania dvoj-milimetrových korálikov na hrubší kúsok povrázku. Pred vojnou ich nosili bohaté mladé ženy často až 15 cm široké, ktoré sa veľmi podobali golierom. Menej zámožné ženy si mohli dovoliť nosiť len jeden úzky prúžok, ktorý sa nosil s vyšívanou blúzkou a korzetom.
Keramika Horezu je unikátny typ rumunskej keramiky, ktorá sa tradične vyrába v okolí mesta Horezu v severnej Oltenii (kraj Vâlcea). Remeslo spracovania keramiky Horezu bolo zapísané do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2012. Techniky používané na vytvorenie prekrásnej keramiky Horezu pochádzajú z dávnych čias, sú staré viac ako dvetisíc rokov. Prvá video ukážka predstavuje hrnčiara so svojou rodinou, ako tvaruje, zdobí a následne vypaľuje nádobu. Proces sa začína prinesením červenkastej hliny do hrnčiarskej dielne, kde je následne spracovaná. Získaná hmota je zbavená nečistôt a rozdelená na kôpky a následne spracovaná na hrnčiarskom kruhu. Vytvorenie nádoby si vyžaduje špeciálnu techniku a vysokú pracovnú rýchlosť, pretože hmota by nemala vyschnúť. Po vymodelovaní sú nádoby niekoľko dní uložené na suchom mieste v tieni, aby vyschli a následne sa vypália v špeciálnych peciach potom, čo boli predtým ozdobené a prípadne načervenené. Dominantným symbolom maľovaných nádob Horezu je kohút, spolu s ním sa môžeme stretnúť aj s inými tradičnými motívmi. Farby sú živé odtiene tmavo hnedej, červenej, zelenej, modrej a „Horezu slonoviny“.
Výroba hrnčiny sa na Cypre datuje až do obdobia neolitu. Archeologické nálezy potvrdzujú, že ľudia už vtedy používali hrnčiarske výrobky z hliny v každodennom živote a dokonca si s nimi zdobili aj svoje príbytky. Hrnčiarske remeslo je stále aktuálne a miestni remeselníci sú v súčasnosti inšpirovaní okolitým svetom, prírodou Cypru, sú ovplyvňovaní prevládajúcim pohľadom na svet v danom čase a z tohto všetkého čerpajú, aby vytvorili rôzne formy, motívy a vzory, ktoré sa dajú nájsť v ich práci. Tvoria svoje diela stavajúc na skúsenostiach, ktoré ďalej pokračujú a tvoria jedinečný, odlíšiteľný charakter miestneho umeleckého remesla na tomto ostrove.
Huta „Julia“ – výrobca krištáľového skla – patrí medzi najprestížnejšie značky a táto ochranná známka je prítomná na svetovom trhu už takmer 200 rokov. Ako výrobný závod spoločnosti Kolglass vyrába výrobky najvyššej kvality, vyrábané len ručne, charakterizované jemnou povrchovou úpravou. Jej výrobky uspokoja aj najvycibrenejší vkus. „Julia“ sa špecializuje na výrobu ručne tvarovaného krištáľového skla, fúkaného a lisovaného. Spoločnosť má bohatú remeselnú tradíciu v procese výroby skla a využitie brúsenia, pieskovania, rytia a maľovania robí jej výrobky unikátnymi. Široká škála viacfarebného krištáľu s jedinečným ručným výrobným procesom odlišuje produkty tejto firmy.