Oštiepok je ozdobený tradičný údený ovčí syr v tvare bochníka alebo šúľku z oblasti Podhale. Na výrobu tejto regionálnej špeciality je potrebné nasledovné: pasienky, špeciálne plemeno oviec s názvom Poľská horská ovca, bača, honelník resp. bačov tovariš a salaš s krbom alebo ohniskom.

Po stáročia sa tradícia ručnej výroby oštiepku odovzdávala z generácie na generáciu. Tento sezónny syr sa vyrába od mája do septembra v období dojenia oviec (niekedy sa pridáva aj malé množstvo mlieka od špeciálneho druhu kráv – Poľská červená krava).

Prvé zmienky o tomto type syra, ktoré sa nachádzajú v dokumentácii dedinky s názvom Ochotnica, pochádzajú zo začiatku 15. storočia. Prvý zaznamenaný recept je z roku 1.748.

Taxidermia (preparovanie zvierat) je umenie a technika udržiavania tela zvieraťa pomocou upevnenia (na výstuž) alebo výplňou, za účelom ich vystavenia alebo štúdia. Zvieratá sú často vypreparované akoby v živom stave.

Taxidermia znamená tak konzervačný proces zvieraťa, ako aj samotný konečný produkt. Taxidermia sa používa na uchovávanie cicavcov, rýb, vtákov, plazov, ako aj hmyzu, pavúkov a obojživelníkov. Aj keď sa pôvodne zaoberala najmä uchovávaniu poľovníckych trofejí, dnes slúži najmä prírodovedným múzeám a ďalším vzdelávacím účelom. Objavuje sa aj tzv. etická taxidermia. Technika: v taxidermii sa používajú štyri hlavné metódy: tradičný preparát s kožou (opálená koža zvieraťa je pripevnená na štruktúru, ktorou by mohla byť aj jeho vlastná kostra), lyofilizovaný preparát (keď je zviera v požadovanej polohe, vysuší sa mrazením v špecifickej sušiacej komore), replikačný preparát (vytvorenie presnej repliky pôvodného zvieraťa, používa sa hlavne pre ohrozené a chránené druhy) a znovu-vytvorený preparát (presné znázornenie existujúcich alebo vyhynutých druhov v životnej veľkosti pomocou iných materiálov).

Materiál: telá zvierat, kosti, koža, kov a drevo, sadra, tmel, chemické konzervačné látky, atď.

V oblasti rumunskej Bukoviny sa praktizuje maľovanie veľkonočných vajec podľa tradície zdedenej po predkoch. Vajcia sa najskôr uvaria a pokiaľ sú teplé, omaľujú sa včelím voskom. Vosk sa udržiava pri nižšej teplote na udržanie jeho tekutosti, ideálne v cínovej nádobe. Nasleduje maľovanie „incondeierea“ vajíčok tradičnými rumunskými motívmi. Maľovanie veľkonočných kraslíc je starodávna tradícia s predkresťanským pôvodom. Maľované vajcia symbolizujú príchod jari a znovuzrodenie prírody. V rumunskej ľudovej tradícii sa veľkonočné vajíčka považujú za symbol obnovy a očisty.

Mnoho salašov v Rumunsku stále vyrába syr tradičným spôsobom. Syr sa vyrába ráno po rannom dojení.

Dojenie sa končí ráno o 6.30 hod. Mlieko sa precedí na odstránenie akýchkoľvek nečistôt. Tradičná výroba syra začína zapaľovaním ohňa na zahriatie večerného mlieka a následným zmiešaním s ranným mliekom, potom sa pridajú tri až štyri lyžice syridla a enzýmy sa nechajú pracovať.

Po oddelení syreniny od srvátky sa syr prenesie do odkvapkávača syra (hârzob) a potom sa nechá dva dní visieť v syrovom sitku. Po dvoch dňoch sa umiestni do stojana na syr, kde ešte jeden deň odpočíva. Po zaschnutí získa syr peknú žltú farbu.

„Farebné sklo“ môže označovať tónované, maľované alebo smaltované sklo alebo tónované sklo so skutočným „farebným“ sklom. Môže sa nachádzať na oknách, dverách, stropoch, lunetách, žiarovkách, lustroch a iných sklenených prvkoch historických budov. Okno z farebného skla je pre svoju povahu jedinečnou a nenahraditeľnou umeleckou tvorbou a musí byť s ňou zaobchádzané s rešpektom. Koncepcia konzervácie a obnovy si vyžaduje, aby sa vynaložilo maximálne úsilie na zachovanie čo najväčšieho množstva pôvodných prvkov. Okrem toho by sa mala mať na zreteli minimalizácia zmien v pôvodnom diele. Cieľom reštaurovania je obnoviť pôvodný vzhľad predmetu a zachovať jeho trvanlivosť. Video ukazuje umeleckého remeselníka pri reštaurovaní historického strešného vitrážového okna na Maison Losseau (Dom Losseauovcov).

Tradícia zdobenia vajec vo veľkonočnom čase je na Slovensku stále veľmi živá. Vajce je symbolom znovuzrodenia prírody, obnovy života, jari a pod. Na Veľkonočný pondelok dievčence dávajú chlapcom ozdobené vajíčka ako odmenu za šibačku alebo oblievačku. Tradičnými technikami zdobenia sú batikovanie, zdobenie voskom, škrabanie alebo omotávanie drôtom. Zachovávajú si širokú škálu tradičných ľudových ornamentov. Veľkonočné vajíčka sú jedným z farebne najživších výrobkov v súčasnej ľudovo-umeleckej tvorbe. Základom je nafarbené vajíčko, ktoré sa zdobí nastrihanou slamou. Vajíčko sa vyfúkne a prípadne nafarbí anilínovými farbami. Vajíčko treba nechať dobre vyschnúť asi dva dni. Slama sa na hodinku namočí do teplej vody. Môže sa aj nafarbiť. Slama sa nastrihá na rôzne šírky pásikov. Dlhšími pásikmi sa vajíčko rozdelí. Z kratších kúskov sa nastrihajú rôzne tvary, ktoré sa na vajíčko lepia. Lepidlo sa nanáša odstrihnutým špendlíkom, uchyteným na ceruzke buď na prst alebo priamo na slamu. Týmto spôsobom sa na vajíčku vytvárajú rôzne vzory.

Uzol je úmyselná komplikácia na povraze, ktorá môže byť užitočná alebo ozdobná. Praktické uzly možno klasifikovať ako háčiky, krivky, spoje alebo iné uzly. Uzly sa používajú v námorníctve, navigácii, horolezectve, v dekoráciách a inom umení.

Uzol v najužšom zmysle slova slúži ako uzáver alebo gombík na konci lana, aby sa zabránilo prekĺznutiu cez tento koniec alebo oko. Technika: Od staroveku sa uzly používali vždy veľmi rôznymi spôsobmi (jednoduché uzly, mašle, visiace uzly, plyšové uzly, ošúchané uzly, atď.) na rôzne aplikácie. V zásade majú uzly praktický úžitok najmä v nebezpečnom prostredí, akým sú hory, more, atď. Lanová technika rozlišuje tri hlavné možnosti použitia uzlov: zviazanie spolu niektorých koncov, priviazanie predmetu k pevnému miestu a priviazanie, spájanie spolu dvoch predmetov. Sila, bezpečnostný sklz a prevrátenie sú hlavnými vlastnosťami uzlov. Materiály: Na viazanie uzlov sa môžu použiť laná, šnúry a káble vyrobené z prírodných vlákien alebo syntetických materiálov.

Ušľachtilé materiály, akými sú ľan, bavlna, zlato a striebro, sa používajú tiež na dekoratívne účely viazania.

Francesco Salamanca s manželkou nám pootvorili dvere na svojej dielni, aby ukázali, ako sa vyrábajú sicílske bábky: bábky sú vyrobené z dreva a sú oblečené do ručne zhotovených šiat na mieru. Každá bábka je výsledkom opracovania dreva a je tiež ozdobená maľovaním.