Video ukazuje brúsenie belgickým modrým kameňom, považovaným za jeden z najlepších nástrojov na ostrenie nožov.

Na tomto videu je zachytená výroba fontány z pieskovca od Pavla Surmu. Je umelcom, ktorý sa intenzívne venuje tvorbe vo viacerých oblastiach umenia, medzi ktoré patrí maľba, socha, grafika, fotografia a koláže. Po dlhšom pobyte v zahraničí od roku 2001 žije a pracuje v Čechách, konkrétne v Ludmírove v okrese Prostějov. V posledných rokoch sa venuje interiéru a exteriéru, kam umiestňuje najmä sochy z pieskovca. Fontána pozostáva zo základu fontány, ústredného motívu – sochy alebo plastiky v jej strede a obruby fontány. Väčšia časť fontány sa vyrobí v dielni alebo ateliéri. Nakoniec sa fontána osadí na pozemku a napustí vodou.

Video ukazuje, ako sa kameň nazývaný Vistea spracováva modernými technikami (s mechanickou frézou a brúskou), ale aj tradičnými metódami tesania kameňa dlátom a kladivom, metódami zachovanými naprieč generáciami. Počas workshopov sa práca vykonáva ručne, s výnimkou rezania vápenca, ktoré sa vykonáva pomocou mechanickej rezačky a brúsky. Po vyťažení kamenných blokov z lomu sa opracuje na sústruhu a hotové platne sa vyrezávajú ručne pomocou sekáča a kladiva na zhodnotenie kameňa. Výsledkom sú ručne vyrobené hotové výrobky ako sú: sochy, masívne stĺpy, kapitoly, ale aj priemyselné výrobky: schody, okná, vodorovná a zvislé obklady, interiérové ​​dekorácie, chodníky. Remeselníci majú storočnú históriu v tesárstve kameňa, remeslo prechádza z generácie na generáciu, 80% pracujúcej populácie z dediny Vistea pracuje s kameňom. Vápenec Vistea má niekoľko výhod, vďaka ktorým sa stal známym: príjemná farba (biela, žltá alebo modrá, podľa toho, ktorá vrstva sa získa), trvanlivosť a dobré mechanické vlastnosti. Okrem toho je jeho výskyt hojný v pohoriach neďaleko Cluj. Názov dediny Vistea sa v priebehu rokov spája s prírodným kameňom, ktorý ju preslávil v strednej a juhovýchodnej Európe, pričom obec bola certifikovaná v 13. storočí.

Kamenárstvo sa zaoberá spracovaním kameňa tesaním, brúsením, hladením, rytím, maľovaním a osadzovaním kamenných prvkov. Pri ručnom spracovaní kameňa sa používali kladivá, kliny, sochory a dláta. Nakoľko kamenári pôvodne kameň aj ťažili, lokálne náleziská determinovali typ spracovávaného kameňa, napr. na Spiši sa kamenári od stredoveku sústreďovali na spracovanie travertínu. Spracovanie kameňa na Slovensku rozvinuli talianski majstri, ktorí prichádzali od 13. storočia stavať svetské aj sakrálne stavby. Popri stavebnom kamenárstve sa rozvíjala aj výroba žarnovov, šrotovacích a mlecích kameňov, ako aj brúsok a osličiek. V mestách mali kamenári cechy spolu s murármi a zameriavali sa na budovanie rôznych typov stavieb. Na vidieku sa kamenárstvo ako doplnkové zamestnanie rozvíjalo od 18. storočia v oblastiach s výskytom ľahšie opracovateľných druhov kameňa (pieskovec, vápenec, ryolit, trachyt). Z nich sa zhotovovali ostenia, parapety, rímsy, preklady, šambrány, stĺpiky, náhrobníky, prícestné kríže a sochy, kalvárie, božie muky i svetské sochy. Kamenárstvo síce v tradičnej podobe zaniklo koncom 40. rokov 20. storočia, avšak ako remeslo pretrváva dodnes. Kameň sa stále hojne využíva v stavebníctve tak v exteriéroch, ako aj v interiéroch, robia sa z neho pomníky ako aj umelecké diela.

Vo videu môžeme vidieť, ako jeden z mála kamenných remeselníkov, ktorý stále existuje, Ion Moaca z Pietroasele, Buzau County, šikovne spravuje dláto a kladivo a vytvára jedinečné kamenné sochy. Tento majster vytvoril skutočné múzeum vonkajších sôch, ktoré nazýva „doba kamenná“. Otesáva kameň a dáva mu rôzne tvary zvierat, vtákov, ľudí. Každá socha má príbeh, ktorý v v kamennom bloku vidí len tejto majster . Remeselník považuje tesárske práce za dar od Boha a svojich predchodcov. Rád pracuje s tradičnými nástrojmi, ako sú sekáče a kladivá, rovnako ako jeho predchodcovia. Remeslo zdedil po svojom otcovi a pravdepodobne s ním zahynie, pretože nemá žiadnych učňov, ktorí by nasledovali v jeho šlapajách.

Tento poučný film dokumentuje, ako ručne vyrobiť štýlové kvetináče tradičného dizajnu z cementu. Jednoduchý spôsob, ako doma ručne vyrobiť kvetináče.

Táto položka predstavuje sochu vyrobenú zo sadry s názvom „Ecce Homo“. - Technika použitá na vytvorenie tejto sochy je vyrezávanie sadry. Hlavným použitým materiálom je sadra, ale využitých je aj mnoho ďalších, ktoré umožňujú proces premeny sadry na plastiku. Zemepisná oblasť pôvodu je staroveký Egypt okolo roku 3500 pred Kristom. Táto technika sa využívala aj v starovekom Grécku a Španielsku. Video obsahuje príklad toho, ako sa vyrába sadrová socha, ako aj kroky a využité materiály spolu s myšlienkou tohto starodávneho remeselného umenia.

Zlieváreň v Kráľovskom múzeu Lazienki vo Varšave poskytuje inštruktážne video, ktoré ukazuje, ako pripraviť odliatky tradičných sadrových ozdôb z pripravených foriem. Kráľovská zlievareň pôsobí od 18. storočia pričom vzdeláva v oblasti remesiel, ktoré vyrábali sadrové kópie antických a moderných sôch. Sadrové odliatky boli populárne v zbierkach európskych panovníkov 18. storočia. V súčasnosti ateliér vedie workshopy pre študentov rôznych škôl, počas ktorých sa študenti učia o slávnych antických sochách a súvisiacich mýtoch. Inštruktážny film ilustruje odliavanie kvetinového motívu.

Alabaster je jedinečná odroda sadrovca, jemne kryštalizovaného, svetlej farby, ktorá sa vyskytuje v kompaktných a homogénnych hmotách nazývaných uzle. V rôznych častiach Európy existujú alabastrové bane a toto remeslo sa zvyčajne rozvíjalo v ich okolí. Alabaster sa musí extrahovať z bane, prepraviť a narezať podľa druhu použitia, pre ktorý je určený. Alabaster má dnes mnoho aplikácií, a to v oblasti architektúry, ako aj pri využití v osvetlení a na vrobu ornamentov. Technika sochárstva spočíva v odstránení prebytočného materiálu kladivom a sekáčom alebo dlátom, aby sa vytvoril požadovaný tvar. Môžu sa použiť aj vŕtacie, píliace a leštiace stroje.