História pôvodu na Slovensku siaha až do 18. storočia, predovšetkým v oblastiach okolo Oravy a Spišu, kde bolo rozvinuté plátenníctvo a základným materiálom bolo plátno. Modrotlač sa stala dôležitou súčasťou ľudového odevu. Použitá látka sa nemusela často prať a nebola ani drahá, pretože potlač na nej bola lacná. Technika farbenia modrotlačou sa aplikovala najmä na plátno, ale neskôr boli použité aj iné látky, napr. bavlnené. Prepracované vzory sa na látku maľovali ručne, neskôr sa použila drevená, prípadne kovová pečiatka. Plátno sa najprv vyvarilo vo vode, do ktorej bol pridaný vápenatý lúh a sóda. Následne sa vypralo v kyseline sírovej zriedenej vodou a prepláchlo v tečúcej vode. Po usušení, naškrobení a vymangľovaní bolo plátno pripravené na tlač vzorov a farbenie. Na potláčanie sa používala krycia zmes pap, ktorá sa naniesla na modrotlačiarsku formu. Tá sa namáčala do nádoby s papom a následne sa prikladala na plátno. Po uschnutí papu sa plátno v rovnobežných záhyboch vešalo na železnú konštrukciu a ponorilo sa na 20-30 minút do studenej zmesi na farbenie, ktorej základnú zložku tvorilo indigo. Celé plátno sa tak zafarbilo, okrem miest, kde bol nanesený pap, ktorý indigo neprijímal. Proces namáčania sa opakoval niekoľkokrát, pretože čím viac sa plátno namáčalo, tým tmavšia modrá vznikala. Po nafarbení sa tkanina vložila do slabého roztoku kyseliny sírovej čím sa pap z látky odstránil a vznikol biely vzor na tmavomodrom podklade. Využitie modrotlače bolo všestranné, napríklad pri šití sukní, výroba prikrývok, postelné obliečky, šatky, zástery, obrusy, závesy a mnoho ďalších.