Kamenárstvo sa zaoberá spracovaním kameňa tesaním, brúsením, hladením, rytím, maľovaním a osadzovaním kamenných prvkov. Pri ručnom spracovaní kameňa sa používali kladivá, kliny, sochory a dláta. Nakoľko kamenári pôvodne kameň aj ťažili, lokálne náleziská determinovali typ spracovávaného kameňa, napr. na Spiši sa kamenári od stredoveku sústreďovali na spracovanie travertínu. Spracovanie kameňa na Slovensku rozvinuli talianski majstri, ktorí prichádzali od 13. storočia stavať svetské aj sakrálne stavby. Popri stavebnom kamenárstve sa rozvíjala aj výroba žarnovov, šrotovacích a mlecích kameňov, ako aj brúsok a osličiek. V mestách mali kamenári cechy spolu s murármi a zameriavali sa na budovanie rôznych typov stavieb. Na vidieku sa kamenárstvo ako doplnkové zamestnanie rozvíjalo od 18. storočia v oblastiach s výskytom ľahšie opracovateľných druhov kameňa (pieskovec, vápenec, ryolit, trachyt). Z nich sa zhotovovali ostenia, parapety, rímsy, preklady, šambrány, stĺpiky, náhrobníky, prícestné kríže a sochy, kalvárie, božie muky i svetské sochy. Kamenárstvo síce v tradičnej podobe zaniklo koncom 40. rokov 20. storočia, avšak ako remeslo pretrváva dodnes. Kameň sa stále hojne využíva v stavebníctve tak v exteriéroch, ako aj v interiéroch, robia sa z neho pomníky ako aj umelecké diela.