Remeslo glazovanej keramiky, pochádzajúce z Byzancie, sa objavilo v Pafose a Lapithose v 14. storočí pred Kristom. Základnou surovinou pre keramiku bola a dodnes je hlina, ktorá v prípade keramiky z Lapithosu musí byť mimoriadne kvalitná, bez cudzích prímesí, lepkavá a jemná. Tento typ hliny, ktorú je možné nájsť len v Lapithose, bol pomenovaný „kouliastos“, čo je odvodené od spôsobu, akým je spracúvaná. Na začiatku 20. storočia, počas prvej svetovej vojny a nasledujúceho obdobia, sa úpadok remeselníkov z Malej Ázie ukázal byť dôležitým medzníkom v histórii hrnčiarskej výroby v Lapitose. Remeslo spracovania keramiky je v Lapithose hlboko zakorenené a neoddeliteľne súvisí s jeho obyvateľmi. Niektorí remeselníci si na svojich výtvoroch pridávali k podpisu aj povolanie „hrnčiar“, čo bolo považované za osobitnú poctu.