Umenie fúkania skla bol prvýkrát objavené na Blízkom východe pozdĺž fenického pobrežia okolo roku 20 pred Kristom. Táto nová technika zmenila využívanie skla zo šperkov a ozdôb na úžitkové predmety. Fúkanie skla na vázy a iné umelecké predmety sa v podstate vykonáva stále rovnakým spôsobom ako tomu bolo pôvodne. Fúkači skla ponoria kovové píšťaly do roztavenej hmoty a natočia si malé množstvo roztaveného skla na ich konce. Potom točia roztavené sklo oproti drevenej lopatke alebo kovovej miske, aby získalo počiatočný tvar. Fúkaním do píšťaly vytvoria bublinu a drevenými lopatkami toto sklo ďalej formujú. Kliešte sa používajú na rezanie zmäknutého skla. Následne sa môže pridať ďalšie roztavené sklo, tvarované do stopky, rukoväte alebo umeleckej ozdoby. Horúci kus sklenárskeho výrobku sa môže ponoriť do roztaveného skla kontrastnej farby. Sklo všetkých typov sa môže farbiť pridaním kovov, oxidov kovov alebo iných zlúčenín do taveniny.