Vyšívanie zo zlata je druh vyšívania, ktorý využíva zlaté nite (alebo striebro) a zvyčajne sa vykonáva na zamatovej, alebo hodvábnej látke. Na podšitom hodvábe lemovanom silným plátnom je vzor nakreslený. Tkanina, ktorá má byť vyšívaná, je tkaná a celý povrch vzoru je pokrytý zlatou, alebo silnou striebornou niťou, zaistenou na oboch koncoch. Na vyšívanie týmto spôsobom musí remeselník urobiť výplne, aby ich vylepšil pomocou karty zo žltého zlata, alebo skrútením nití rovnakej farby. Hlavnou charakteristikou tohto druhu výšivky je to, že nikdy neprekročí cez látku na jej druhú stranu a zostáva na povrchu pritiahnutá malými očkami žltých bavlnených nití, ktoré boli predtým navoskované, aby im dodali tvrdosť. Kvôli krížovým výpravám v trinástom storočí sa začali vyšívať štíty a ďalšie motívy kavalérie. Ostatné výšivky zo zlata v náboženských ozdobách, ako sú napríklad ornáty a plášte, sa začali používať až od 17. storočia. Toto umenie pokleslo najmä na konci osemnásteho storočia, pričom v devätnástom storočí bolo do veľkej miery nahradené šijacím strojom.