Zlatníctvo je remeselná činnosť vykonávaná zlatníkmi pracujúcimi s drahými kovmi, nazývaná je aj „orfebre“ alebo „orives”. Termín „orfebre” pochádza z latinčiny „aurifaber”, čo znamená remeselník. Medzi remeselné techniky patrí tavenie pôvodného materiálu, čistenie kovu a jeho tavenie, príklep a brúsenie, rezanie, leštenie, pokovovanie a zlátenie, výroba mechanických spojov a zostáv, zváranie, tavenie „strateného vosku”, atď. Na zdobenie jednotlivých kusov sa používajú rôzne techniky, akými sú vyklepávanie, potlač, filigrán, zrnenie a mnohé iné. Kovy opracúvané remeselníkom sú striebro a zlato, drahé kovy alebo ich zliatiny. Zlatníctvo pre náboženské účely je v Andalúzii tradičným remeslom od staroveku, ale počas renesancie sa zvýšila jeho nádhera a naďalej úzko súvisí s dopytom po náboženských predmetoch a objektoch na veľkonočné sprievody a bohoslužby.