Najstaršie správy vzťahujúce sa k fujare sú pravdepodobne už z 10. storočia od arabských spisovateľov Rosteho a Kardísiho. Korene fujary treba ďalej hľadať v procese vytvárania rodín drevených dychových hudobných nástrojov na konci 15. a začiatku 16. storočia. V súčasnej dobe je jej výroba veľmi populárna v Slovenskej Ľupči, v blízkosti Banskej Bystrice. Avšak viaceré pramene uvádzajú, že domovom je Podpoľanie – slovenská horská oblasť stredného Slovenska. V procese pretvárania z hranatej formy na dnešnú okrúhlu, nie je známy jej konkrétny tvorca. Fujara je veľmi rozsiahla tónová basová flauta s tromi otvormi na dne. Má jedinečné hudobné a akustické prvky. Rúrka fujary má všeobecne dĺžku 160 až 200 cm a je doplnená kratšou trúbkou s dĺžkou 40 až 80 cm, ktorá slúži ako kanál, ktorý usmerňuje prúdenie vzduchu na okraj vlastnej basovej flauty. V minulosti bola fujara nástrojom pastierov a jej zvuky mali upokojiť ovce, aby sa lepšie pásli. Bola tiež nástrojom povstalcov.