Podnikateľská jednotka je organizácia, ktorá využíva ekonomické zdroje alebo vstupy na poskytovanie tovaru alebo služieb klientom výmenou za peniaze, iný tovar alebo služby. Obchodné organizácie majú rôzne typy vlastníctva.
Existujú tri hlavné typy podnikov:

1. Podnikanie v oblasti služieb
Podnikanie v oblasti služieb poskytuje nehmotné produkty (produkty bez fyzickej formy). Firmy poskytujúce služby ponúkajú odborné zručnosti, odborné znalosti, rady a ďalšie podobné produkty.
Príkladmi služieb sú: salóny, opravovne, školy, banky, účtovnícke a právnické firmy.

2. Podnikanie v oblasti obchodu
Tento typ biznisu kupuje produkty za veľkoobchodné ceny a predáva ich za maloobchodné ceny. Poznáme ich ako „nákupno-predajné“ podniky. Zisk vytvárajú predajom produktov za ceny vyššie, ako sú ich nákupné náklady.
Tento typ podnikania predáva produkty bez nejakej ich zmeny. Príkladmi sú: obchody s potravinami, obchody so zmiešaným tovarom, distribútori a ďalší predajcovia.

3. Podnikanie v oblasti výroby
Na rozdiel od obchodníkov, podniky v oblasti výroby nakupujú výrobky so zámerom použiť ich ako materiály pri výrobe nového produktu. Takto dochádza k transformácii zakúpených produktov.
Podniky v oblasti výroby v rámci svojho výrobného procesu zahŕňajú suroviny a prácu do svojich režijných nákladov. Vyrobený produkt následne predávajú zákazníkom.

Zmiešané podnikanie
Zmiešané podniky môžeme zaradiť do viac ako jedného druhu podnikania. Napríklad reštaurácia pri výrobe kvalitného jedla spája ingrediencie (výroba), predáva fľašu vína (obchod) a plní objednávky zákazníkov (služba).
Tieto spoločnosti sa však dajú klasifikovať podľa ich hlavných obchodných záujmov. V takom prípade sú reštaurácie skôr typom služieb.

Toto sú základné formy vlastníctva podniku:

1. Živnostník
Živnostník predstavuje podnikanie vo vlastníctve iba jednej osoby. Je ľahké ho založiť a vyžaduje si najmenej nákladov spomedzi všetkých foriem vlastníctva.
Majiteľ má neobmedzené ručenie; veritelia môžu siahnuť na osobný majetok majiteľa, ak ich tento nie je schopný včas vyplatiť.
Tento druh vlastníctva prijímajú malé podnikateľské subjekty.

2. Združenia
Obchodná spoločnosť je podnikanie vo vlastníctve dvoch alebo viacerých osôb, ktoré prispievajú do jedného celku. Partneri si zisky z podnikania rozdeľujú medzi sebou.
Vo všeobecných združeniach majú všetci partneri neobmedzenú zodpovednosť. V prípade komanditných spoločností nemôžu veritelia stiahnuť na osobný majetok zakladajúcich partnerov.

3. Spoločnosť
Spoločnosť je obchodná organizácia, ktorá má oddelenú právnu subjektivitu od svojich vlastníkov. Vlastníctvo v akciovej spoločnosti je zastúpené akciami.
Majitelia (akcionári) majú obmedzené ručenie, no zároveň majú aj obmedzenú účasť na činnosti spoločnosti. Predstavenstvo, volená skupina akcionárov riadi činnosť spoločnosti.
Okrem týchto základných foriem vlastníctva podnikov sú to dnes aj niektoré ďalšie typy organizácií:

4. Spoločnosť s ručením obmedzeným
Spoločnosti s ručením obmedzeným patria medzi zmiešané formy podnikania, ktoré majú charakteristiky spoločnosti a združenia.
Majitelia však majú obmedzené ručenie ako v prípade spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa môže rozhodnúť, či bude platcom DPH (Daň z pridanej hodnoty) alebo nie.

5. Družstvo
Družstvo je obchodná organizácia vo vlastníctve skupiny jednotlivcov a je prevádzkovaná pre svoj vzájomný prospech. Osoby tvoriace družstvo sa nazývajú členmi. Družstvá sú zapísané do obchodného registra.
Príkladmi družstiev sú: vodné a elektrické družstvá, družstevné bankovníctvo, družstevné záložne a bytové družstvá.

Byť podnikateľom prináša veľké výhody, ako sú tie uvedené nižšie. Zároveň je dôležité analyzovať osobné dôsledky, ktoré môže mať jednotlivec alebo skupina ľudí pri rozvoji svojho podnikateľského projektu, ako si aj predstaviť nepríjemnosti v porovnaní s iným zamestnaním.

Medzi výhody, ktoré môžeme zdôrazniť, patria:

1. Vychutnať si, že ste svojim vlastným šéfom, s možnosťou robiť si veci po svojom.
2. Tvorba práce pre ostatných v prospech zlepšenia daného miesta alebo regiónu, čo vedie k spokojnosti ako na osobnej tak i profesionálnej úrovni.
3. V súčasnosti získava povolanie podnikateľa čoraz väčšiu prestíž, úctu a spoločenský obdiv, ktorý je odmenený aj zo sociálneho hľadiska.
4. Ako podnikateľ môžete spolupracovať na rôznych podujatiach s komunitou, čo vedie k osobnej spokojnosti.
5. Tvorba individuálnej iniciatívy a stimulácia osobných výziev.
6. Je to alternatíva k zamestnaniu a zároveň pracujete sami pre seba.
7. Splníte si svoj sen, projekt alebo nápad.
8. Učenie sa a každodenné znalosti z prostredia trhu.
9. Rozšírenie okruhu vzťahov a nových priateľstiev v podnikateľskom prostredí.
10. Je možné získať dlhodobý prospech, ktorý prispeje k zabezpečeniu vašej budúcnosti, založením dôchodkového sporiaceho fondu alebo predajom podniku vo vhodnom čase, keď sa dosiahnu kapitálové zisky.

Na druhej strane, v rámci založenia podnikania existujú problémy, ktorým sa musíme naučiť čeliť a prevziať za ne zodpovednosť. Medzi nimi uvádzame niektoré z najdôležitejších pre dobrý vývoj podnikania:

1. Úplná pozornosť venovaná podnikaniu a zákazníkom.
2. Rozsah operácií je obmedzený dostupnými alebo získanými zdrojmi, čo niekedy spôsobuje frustráciu.
3. Časová náročnosť a intenzita.
4. V porovnaní s platením zamestnancom nebudete mať nikdy taký stupeň istoty ani limitovanú hranicu stresu.
5. Neistota napredovania vytvoreného podniku a s tým súvisiace ekonomicko-finančné riziko.

SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÁ OSOBA (SZČO):
VÝHODY:
Výber tejto právnej formy môže byť odôvodnený z fiškálnych dôvodov, jednoduchosti jej založenia a formálnych povinností.
Kontrola spoločnosti.
Možnosť získať verejnú/štátnu pomoc na začatie činnosti.
NEVÝHODY:
Neobmedzené ručenie.
Osamelosť riadenia.
Ťažkosti s hľadaním finančných zdrojov.
Daňové znevýhodnenie, ak je zdanené nad 25%.

SPOLOČNOSTI S OBMEDZENÝM RUČENÍM:
VÝHODY:
Obmedzené ručenie partnerov.
Jednoduché riadiace orgány.
Odporúča sa pre malé spoločnosti s nízkymi investíciami.
NEVÝHODY:
Celkové výdavky počiatočného kapitálu.
Komplexný prenos účasti partnerov.
Málo možností prilákania zahraničného kapitálu.

DRUŽSTVO:
VÝHODY:
Obmedzené ručenie za vložený kapitál.
Voľný vstup a výstup partnerov.
Rovnaké práva partnerov.
Účelom je spoločné dobro partnerov, nie hospodársky prínos.
Možné daňové bonusy.
NEVÝHODY:
- Zložitosť rozvoja a povinné tvorenie rezervných fondov. Zakladanie sociálnych kníh.
- Obmedzenie prijímania pracovníkov (30%)
- Povinnosť zverejňovania určitých informácií

Zahájenie vlastného podnikania je vzrušujúce a náročné. Po uskutočnení prieskumu, napísaní podnikateľského plánu alebo podrobného postupu a rozhodnutí o štruktúre podniku budete chcieť zvážiť ďalšie súvisiace právne požiadavky, aby vaše podnikanie fungovalo so všetkými nevyhnutnými licenciami a povoleniami.

Uvádzame dve dôležité právne požiadavky, ktoré treba pred začatím podnikania posúdiť a porozumieť im.

1. Registrácia obchodného mena
Ak chcete zaregistrovať svoj biznis, môžete to spraviť pod vlastným menom alebo pod obchodným menom. Tento proces informuje váš štát alebo miestnu samosprávu o mene, pod ktorým podnikáte. Táto registrácia neposkytuje ochrannú známku, umožňuje vám však vytvoriť a používať názov, ktorý preferujete za účelom budovania značky.

2. Zistite, ktoré licencie, povolenia či registrácie budete pre vaše podnikanie potrebovať.
V závislosti od typu vášho podnikania a miesta, kde sa nachádza, budete možno potrebovať konkrétne obchodné licencie a povolenia zo strany štátu, kraja alebo mesta. Licencie, povolenia a registrácie môžu byť vo viacerých variantoch. Medzi príklady patria miestne podnikateľské licencie, stavebné povolenia, povolenia týkajúce sa zdravotnej bezpečnosti, povolenia pre domáce podniky, požiarno-bezpečnostné povolenia, povolenia pre špecifické odvetvia (napr. vykonávanie právnej praxe, pohostinstvá, stavebníctvo alebo výroba), licencie na predaj alkoholických nápojov a ďalšie.

Existuje veľa možností, takže sa uistite, že ste si spravili dôkladný prieskum - možno s pomocou vášho poradcu – o tom, čo musíte vo vašom právnom systéme dodržiavať. Dobrým miestom na začatie podnikania vo vašom meste alebo regióne je napr. Živnostenský úrad.

Na nižšie uvedenom odkaze nájdete všetky postupy v závislosti od konkrétnej krajiny EÚ.
https://ec.europa.eu/growth/single-market/services/services-directive/in-practice/contact_sk

Aj keď je ťažké vyvodiť paralely medzi rôznymi vládnymi systémami, pretože rozsah pôsobnosti sa veľmi líši, stručne zosumarizujeme situáciu samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „SZČO“) v Európe.

Španielsko: Bežná sadzba pre SZČO bola v roku 2019 283,3 EUR/mesiac táto pokrývala dočasnú práceneschopnosť v prípade bežných chorôb, úrazov alebo chorôb z povolania, zastavenie činnosti a školenie.
Poistenie v prípade úrazov z povolania a chorôb z povolania prestalo byť v roku 2019 dobrovoľné a stalo sa súčasťou príspevku pre SZČO vo výške 0,7%, ktorý je súčasťou 30%-nej celkovej uplatniteľnej sadzby. Tieto nepredvídané výdavky sa pripočítavajú k bežným, ktoré už boli pre SZČO povinné so sadzbou 28,30%. V roku 2019 sa poplatok pre novo registrované SZČO, ktoré spĺňajú požiadavky paušálnej sadzby (malá skupina), pohyboval k 1. januáru od 50 do 60 EUR.
Od roku 2019 sa zvýšila aj minimálna výška príspevku SZČO, od 1. januára sa stanovila sadzba minimálneho základu vo výške 364,22 EUR/mesiac.

Spojené kráľovstvo: Minimálna sadzba v Spojenom kráľovstve je 14 EUR mesačne, ak mesačný príjem nepresahuje približne 600 EUR, pretože britský systém stanovuje sadzobné náklady na základe dosiahnutého príjmu. Informácie však musíme uviesť do kontextu, pretože vo Veľkej Británii je systém progresívny, sadzba sa zvyšuje a v našej krajine (Španielsku) by ste sa s týmito ziskami nemuseli povinne registrovať v RETA, pokiaľ to nie je v činnosti obvyklé, nakoľko to spadá pod SMI.
Ak sa pracovník domnieva, že jeho príjem bude vyšší ako 6 000 EUR, môže zaplatiť nanajvýš celkový mesačný poplatok 58 EUR.
Zahrnuté sú však iba základné štátne dôchodky, dávky pri úmrtí a materská dovolenka.

Holandsko: Za to, že ste SZČO, ročne uhradíte iba 50 EUR. Ak sa na túto sumu pozrieme bližšie, neplatí sa žiadny poplatok za sociálne zabezpečenie, takže každá SZČO si musí platiť mesačné zdravotné poistenie (približne 100 EUR/mesiac) okrem invalidného, dôchodkového a poistenia pre prípad úmrtia, na čo nárok nevzniká.

Írsko: Neexistuje žiadny mesačný ani ročný registračný poplatok. Suma, ktorá sa má uhradiť, predstavuje 4% z príjmu za účelom dane, inými slovami, hrubý príjem mínus náklady alebo 500 EUR (podľa toho, čo je vyššie). Majú zdravotnú starostlivosť, príspevkový štátny dôchodok, materské dávky, dávky pri adopcii a vdovský dôchodok, ale žiadne dávky v nezamestnanosti.

Nemecko: Sadzba pre SZČO je 140 EUR v prípade, že mesačne zarobí viac ako 1700 EUR. Ak sa táto suma neprekročí nemusí sa uhradiť.
Rozdiely v dávkach zohrávajú dôležitú úlohu a sú rovnaké ako v Holandsku, SZČO musia platiť súkromné zdravotné poistenie (150 - 250 EUR mesačne). Nie sú zahrnuté do ich systému sociálneho zabezpečenia, znášajú preto výdavky na zdravotnú starostlivosť, penzijný plán je súkromný a ak si želajú uzavrieť dodatočné poistenie, o tieto sa musia postarať vo vlastnej réžii.

Portugalsko: V Portugalsku sa neplatí žiadna pevne stanovená sadzba, úhrada sadzby závisí od príjmu, konkrétne 24,5% ročne. Existuje rozšírený program, ktorý môže dosiahnuť 32%.

Dánsko: SZČO uhradia na konci roka 25% až 50% daň vrátane sociálneho zabezpečenia a dávok, ako sú dávky v nezamestnanosti, materstve alebo v práceneschopnosti.

Taliansko: Neexistuje žiadny poplatok, sadzba sa stanoví na základe zárobku, nie príjmu, približne 20 - 30%. SZČO musí byť registrovaná v systéme sociálneho zabezpečenia krajiny, ktorý zahŕňa dôchodok, chorobu, zdravotné postihnutie, dávky v nezamestnanosti a zdravotnú starostlivosť.

Francúzsko: Vo Francúzsku je prvý rok pre SZČO bezplatný. Následne existuje daňová sadzba, ktorá závisí od príjmu a povolania, táto sa pohybuje v rozmedzí 12 a 21,3%. Z hľadiska poistného krytia do dávok sú zahrnuté zdravotná starostlivosť, dočasné zdravotné postihnutie, vdovské a invalidné dôchodky a starobný dôchodok. Pokiaľ ide o zdravotné výdavky, tieto SZČO znáša sama, následne však od štátu dostane náhradu vo výške 65% až 100%.