Contents
• Jednotlivci sa rozhodujú na všetkých úrovniach a vo všetkých funkčných oblastiach organizácie. Vďaka tomu si môžu vybrať z dvoch alebo viacerých alternatív. Rozhodnutia prijímajú v najlepšom záujme ich organizácie. V tejto súvislosti rozhodnutia v rámci organizácie majú uľahčiť ďalší postup vpred. V každej organizácii sa musia robiť rozhodnutia v určitom bode ako súčasť manažérskeho procesu.
• Ako sme už uviedli v predchádzajúcej časti, rozhodovanie je neoddeliteľnou súčasťou moderného manažmentu. Základnou funkciou manažmentu je v zásade správne alebo racionálne rozhodovanie. Rozhodnutia zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní organizačných a riadiacich činností. Rozhodovanie možno definovať ako proces, pri ktorom je zámerne vyberaný určitý postup zo súboru možných alternatív na dosiahnutie stanovených organizačných alebo manažérskych cieľov.
• Podľa Oxfordského slovníka pojem rozhodovanie znamená – proces rozhodovania sa o niečom dôležitom, najmä v skupine ľudí alebo v organizácii.
• Rozhodovanie má viacero čŕt, niektoré z nich sú uvedené nižšie:
1. Rozhodovanie znamená výber – pri rozhodovaní sa vyberá z dvoch alebo viacerých alternatívnych postupov. Ide teda o proces výberu jedného z viacerých dostupných riešení. Zvolená alternatíva môže byť správna ale aj nesprávna. O tom sa však rozhodne až v budúcnosti, keď sa prejavia jej výsledky.
2. Nepretržitý proces / činnosť – rozhodovanie je nepretržitý a dynamický proces. Preniká všetkými organizačnými aktivitami. Manažéri musia rozhodovať o rôznych strategických a administratívnych záležitostiach. V oblasti manažmentu ide o nikdy nekončiacu činnosť.
3. Duševná / intelektuálna aktivita – rozhodovanie je tak duševná ako aj intelektuálna činnosť a vyžaduje si vedomosti, zručnosti, skúsenosti a zrelosť na strane rozhodujúceho sa.
4. Na základe spoľahlivých informácií / spätnej väzby – dobré rozhodnutia bývajú založené na spoľahlivých informáciách. Kvalitu rozhodovania na všetkých úrovniach organizácie možno zlepšiť prostredníctvom účinného a efektívneho manažérskeho informačného systému.
5. Cieľavedomý proces – rozhodovanie sa zameriava na poskytnutie riešenia určitého problému alebo ťažkosti, ktorému organizácia čelí.
6. Prostriedok, nie cieľ – rozhodovanie je prostriedkom na riešenie problému alebo na dosiahnutie cieľa, nie je cieľom samo o sebe.
7. Vzťahuje sa na špecifický problém – rozhodovanie nie je úplne totožné s riešením problému, ale svoje korene má v určitom probléme.
8. Časovo náročná činnosť – rozhodovanie je časovo náročnou činnosťou, pretože pred prijatím konečného rozhodnutia je potrebné starostlivo zvážiť rôzne aspekty. V prípade osôb s rozhodovacou právomocou je potrebné vykonať rôzne kroky. Preto je rozhodovanie časovo náročnou záležitosťou.
9. Vyžaduje účinnú komunikáciu – prijaté rozhodnutia sa musia oznámiť všetkým zainteresovaným stranám, aby sa prijali vhodné následné opatrenia. Ak rozhodnutia nebudú oznámené dotknutým osobám, tak zostanú iba v papierovej podobe. Ak nebude prebiehať účinná komunikácia, následné, resp. nápravné opatrenia v procese implementácie rozhodnutia nebudú možné.
10. Všetko prenikajúci proces – rozhodovací proces je prítomný všade. To znamená, že manažéri pracujúci na všetkých úrovniach organizácie musia rozhodovať o záležitostiach spadajúcich do ich právomoci, resp. kompetencie.
11. Zodpovedná práca – rozhodovanie je zodpovednou činnosťou, nakoľko nesprávne rozhodnutia sa často ukázali byť ako príliš nákladné pre organizáciu. Rozhodujúci by mali byť vo svojom prístupe vyspelí, skúsení, informovaní a racionálni. Rozhodovanie sa nemá považovať za rutinnú a bežnú činnosť. Je to delikátna a zodpovedná práca (Ogueri, 2019).
Save As PDF
Title:
ZÁKLADY ROZHODOVANIA
Keywords
rozhodovanie, proces rozhodovania, rozhodovanie v organizácii
Author:
AGH
Languages:
English
Študent by mal by聽 schopný:
a) Definova聽 koncepciu rozhodovania
b) Porozumie聽 úlohe rozhodovania v procese riadenia organizácie
c) Identifikova聽 hlavné charakteristiky rozhodovacieho procesu.
Description:
Rozhodovanie mo鱉no definova聽 ako proces, pri ktorom je zámerne vyberaný uritý postup zo súboru mo鱉ných alternatív na dosiahnutie stanovených cie躂ov. Rozhodovanie je neoddelite躂nou súas聽ou moderného mana鱉mentu. V zásade je správne alebo racionálne rozhodovanie pova鱉ované za jednu z k躂úových funkcií mana鱉mentu v ka鱉dej organizácii. Úelom tohto kurzu je pomôc聽 rozvíja聽 vaše rozhodovacie zrunosti, uvedomi聽 si rozdiely medzi individuálnym a skupinovým rozhodovaním a identifikova聽 váš osobný štýl rozhodovania.
• Jednotlivci sa rozhodujú na všetkých úrovniach a vo všetkých funkčných oblastiach organizácie. Vďaka tomu si môžu vybrať z dvoch alebo viacerých alternatív. Rozhodnutia prijímajú v najlepšom záujme ich organizácie. V tejto súvislosti rozhodnutia v rámci organizácie majú uľahčiť ďalší postup vpred. V každej organizácii sa musia robiť rozhodnutia v určitom bode ako súčasť manažérskeho procesu. • Ako sme už uviedli v predchádzajúcej časti, rozhodovanie je neoddeliteľnou súčasťou moderného manažmentu. Základnou funkciou manažmentu je v zásade správne alebo racionálne rozhodovanie. Rozhodnutia zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní organizačných a riadiacich činností. Rozhodovanie možno definovať ako proces, pri ktorom je zámerne vyberaný určitý postup zo súboru možných alternatív na dosiahnutie stanovených organizačných alebo manažérskych cieľov. • Podľa Oxfordského slovníka pojem rozhodovanie znamená – proces rozhodovania sa o niečom dôležitom, najmä v skupine ľudí alebo v organizácii. • Rozhodovanie má viacero čŕt, niektoré z nich sú uvedené nižšie: 1. Rozhodovanie znamená výber – pri rozhodovaní sa vyberá z dvoch alebo viacerých alternatívnych postupov. Ide teda o proces výberu jedného z viacerých dostupných riešení. Zvolená alternatíva môže byť správna ale aj nesprávna. O tom sa však rozhodne až v budúcnosti, keď sa prejavia jej výsledky. 2. Nepretržitý proces / činnosť – rozhodovanie je nepretržitý a dynamický proces. Preniká všetkými organizačnými aktivitami. Manažéri musia rozhodovať o rôznych strategických a administratívnych záležitostiach. V oblasti manažmentu ide o nikdy nekončiacu činnosť. 3. Duševná / intelektuálna aktivita – rozhodovanie je tak duševná ako aj intelektuálna činnosť a vyžaduje si vedomosti, zručnosti, skúsenosti a zrelosť na strane rozhodujúceho sa. 4. Na základe spoľahlivých informácií / spätnej väzby – dobré rozhodnutia bývajú založené na spoľahlivých informáciách. Kvalitu rozhodovania na všetkých úrovniach organizácie možno zlepšiť prostredníctvom účinného a efektívneho manažérskeho informačného systému. 5. Cieľavedomý proces – rozhodovanie sa zameriava na poskytnutie riešenia určitého problému alebo ťažkosti, ktorému organizácia čelí. 6. Prostriedok, nie cieľ – rozhodovanie je prostriedkom na riešenie problému alebo na dosiahnutie cieľa, nie je cieľom samo o sebe. 7. Vzťahuje sa na špecifický problém – rozhodovanie nie je úplne totožné s riešením problému, ale svoje korene má v určitom probléme. 8. Časovo náročná činnosť – rozhodovanie je časovo náročnou činnosťou, pretože pred prijatím konečného rozhodnutia je potrebné starostlivo zvážiť rôzne aspekty. V prípade osôb s rozhodovacou právomocou je potrebné vykonať rôzne kroky. Preto je rozhodovanie časovo náročnou záležitosťou. 9. Vyžaduje účinnú komunikáciu – prijaté rozhodnutia sa musia oznámiť všetkým zainteresovaným stranám, aby sa prijali vhodné následné opatrenia. Ak rozhodnutia nebudú oznámené dotknutým osobám, tak zostanú iba v papierovej podobe. Ak nebude prebiehať účinná komunikácia, následné, resp. nápravné opatrenia v procese implementácie rozhodnutia nebudú možné. 10. Všetko prenikajúci proces – rozhodovací proces je prítomný všade. To znamená, že manažéri pracujúci na všetkých úrovniach organizácie musia rozhodovať o záležitostiach spadajúcich do ich právomoci, resp. kompetencie. 11. Zodpovedná práca – rozhodovanie je zodpovednou činnosťou, nakoľko nesprávne rozhodnutia sa často ukázali byť ako príliš nákladné pre organizáciu. Rozhodujúci by mali byť vo svojom prístupe vyspelí, skúsení, informovaní a racionálni. Rozhodovanie sa nemá považovať za rutinnú a bežnú činnosť. Je to delikátna a zodpovedná práca (Ogueri, 2019).