Contents
• Prvým prístupom k líderstvu bol prístup z hľadiska povahových čŕt. Hlavným predpokladom tohto prístupu bolo, že – lídri sa rodia, netvoria sa a líderstvo sa skladá z určitých zdedených osobnostných znakov alebo vlastností.
• Druhým dôležitým prístupom k líderstvu bol behaviorálny prístup. Podľa tohto prístupu sa líderstvo môže naučiť a rozvíjať. Zameriava sa na zodpovednosti, funkcie lídra a na povahu skupiny. Behaviorálny prístup sa zameriava na správanie sa ľudí na vedúcich pozíciách, dôležitosť štýlu vedenia a ako to ovplyvňuje výkon skupiny.
• Toto je to najstaršie zo situačných modelov. Kurt Lewin pri lídroch identifikoval tieto tri Štýly správania.
1. Autoritársky – Autokratický štýl. lídri stanovujú ciele, termíny a metódy, pričom sa sami rozhodujú len s malými konzultáciami s ostatnými.
2. Participatívny – Demokratický štýl . líder vyjadruje svoje priority a hodnoty pri stanovovaní cieľov a rozhodovaní, zúčastňuje sa však aj na práci skupiny a prijíma rady a návrhy od kolegov. Líder však robí konečné rozhodnutie.
3. Delegačný – Laissez-Faire štýl (z franc. bezstarostná nedbanlivosť). líder odovzdá skupine zodpovednosť za výsledky. Umožní im stanoviť si ciele, rozhodnúť sa o pracovných metódach, definovať úlohy jednotlivcov a určiť si vlastné pracovné tempo.
• Lídri môžu meniť svoje správanie tak, aby vyhovovalo rôznym okolnostiam, ale v praxi je to pre mnohých ťažké urobiť aj po tréningu kvôli podvedomým pevným presvedčeniam, obavám alebo zakoreneným návykom. Z tohto dôvodu musia lídri pracovať na svojej základnej psychológii, pokiaľ majú dosiahnuť flexibilitu pri uplatňovaní týchto teórií.
• Podľa situačného prístupu sú najdôležitejšími determinantami efektívneho štýlu vedenia:
- samotný líder (jeho charakter, hodnoty, odborná a osobná skúsenosť, postoje atď.)
- jeho nasledovníci v tíme (ich charakter, hodnoty, profesionálne a osobné skúsenosti, postoje atď.)
- situácia, ktorá môže byť chápaná aj ako úloha (jej zložitosť) a organizačné premenné, ako napríklad organizačná kultúra, modely riadenia atď.
• Transformačný prístup k líderstvu sa chápe ako taký, ktorý spôsobuje zmeny v spoločenských a individuálnych systémoch, nakoľko vytvára hodnotné a pozitívne zmeny v nasledovníkov s konečným cieľom rozvinúť týchto nasledovníkov do lídrov. Lídri v oblasti transformácie sa špecializujú na prácu na zmene systému a riešení výziev nájdením skúseností, ktoré poukazujú na fakt, že staré vzorce správania sa už nehodia alebo nefungujú.
Save As PDF
Title:
ŠTÝLY VEDENIA
Keywords
Efektívny líder, štýly vedenia, situačný prístup, transformační lídri
Author:
AGH
Languages:
English
• Pochopi聽, ktoré štýly vedenia sú efektívne a kedy
• Rozvíja聽 vaše schopnosti vedenia prostredníctvom efektívnej komunikácie a spätnej väzby
• Pochopi聽, ako budova聽 a rozvíja聽 váš tím
• Pochopi聽, ako motivova聽 躂udí
Description:
• Prvým prístupom k líderstvu bol prístup z hľadiska povahových čŕt. Hlavným predpokladom tohto prístupu bolo, že – lídri sa rodia, netvoria sa a líderstvo sa skladá z určitých zdedených osobnostných znakov alebo vlastností. • Druhým dôležitým prístupom k líderstvu bol behaviorálny prístup. Podľa tohto prístupu sa líderstvo môže naučiť a rozvíjať. Zameriava sa na zodpovednosti, funkcie lídra a na povahu skupiny. Behaviorálny prístup sa zameriava na správanie sa ľudí na vedúcich pozíciách, dôležitosť štýlu vedenia a ako to ovplyvňuje výkon skupiny. • Toto je to najstaršie zo situačných modelov. Kurt Lewin pri lídroch identifikoval tieto tri Štýly správania. 1. Autoritársky – Autokratický štýl. lídri stanovujú ciele, termíny a metódy, pričom sa sami rozhodujú len s malými konzultáciami s ostatnými. 2. Participatívny – Demokratický štýl . líder vyjadruje svoje priority a hodnoty pri stanovovaní cieľov a rozhodovaní, zúčastňuje sa však aj na práci skupiny a prijíma rady a návrhy od kolegov. Líder však robí konečné rozhodnutie. 3. Delegačný – Laissez-Faire štýl (z franc. bezstarostná nedbanlivosť). líder odovzdá skupine zodpovednosť za výsledky. Umožní im stanoviť si ciele, rozhodnúť sa o pracovných metódach, definovať úlohy jednotlivcov a určiť si vlastné pracovné tempo. • Lídri môžu meniť svoje správanie tak, aby vyhovovalo rôznym okolnostiam, ale v praxi je to pre mnohých ťažké urobiť aj po tréningu kvôli podvedomým pevným presvedčeniam, obavám alebo zakoreneným návykom. Z tohto dôvodu musia lídri pracovať na svojej základnej psychológii, pokiaľ majú dosiahnuť flexibilitu pri uplatňovaní týchto teórií. • Podľa situačného prístupu sú najdôležitejšími determinantami efektívneho štýlu vedenia: - samotný líder (jeho charakter, hodnoty, odborná a osobná skúsenosť, postoje atď.) - jeho nasledovníci v tíme (ich charakter, hodnoty, profesionálne a osobné skúsenosti, postoje atď.) - situácia, ktorá môže byť chápaná aj ako úloha (jej zložitosť) a organizačné premenné, ako napríklad organizačná kultúra, modely riadenia atď. • Transformačný prístup k líderstvu sa chápe ako taký, ktorý spôsobuje zmeny v spoločenských a individuálnych systémoch, nakoľko vytvára hodnotné a pozitívne zmeny v nasledovníkov s konečným cieľom rozvinúť týchto nasledovníkov do lídrov. Lídri v oblasti transformácie sa špecializujú na prácu na zmene systému a riešení výziev nájdením skúseností, ktoré poukazujú na fakt, že staré vzorce správania sa už nehodia alebo nefungujú.